Náš tanec (slovensky)
Vydáno dne 22. 04. 2007 (6858 přečtení)

Vždy som chcela psa. Bolo úplne jedno aká rasa. Teda, skôr som stále chcela bastardíka a už ani neviem prečo. Dočkala som sa. Dobrosrdečného obríka Kajka, kríženca argentínskej dogy a švajčiarskeho ovčiaka. V momente zaplnil celý môj život, ale zhodou nešťastných okolností som s ním nemohla cvičiť všetko, čo som chcela.

Prešiel ďalší úsek v mojom živote, až nastal deň, ktorý mi mal zmeniť život úplne. V jedno ráno som si šla po moju vysnívanú borderku. Vtedy sa Linda ešte nevolala. To prišlo trošku neskôr. Linduška tiež nemá papiere, na nich si tak veľmi nezakladám. A ňou to všetko začalo. Základnú poslušnosť sme zvládli veľmi skoro, chvíľami som mala pocit, že nemám 6 mesačné šteňa, ale dospelého, uvážlivého psíka. Prešla zima, prišla jar. Cez zimu som mala dosť času na to, aby som Linde vymyslela ďalšie zamestnanie.

V jeden deň sme sa objavili na tréningu agility. Vtedy mi už začínalo byť jasné, že Lindu nemám len tak pre srandu. Agility sa nám zapáčilo ihneď. Ešte v prvú sezónu sme sa boli oťukať na rôznych neoficiálnych pretekoch, keďže bola Linduška ešte mladá. Nedopadlo to síce všetko podľa očakávaní, ale chyba bola vo mne. Leto prešlo, jeseň už tiež nebola to pravé orechové, ale trénovali sme. Chvíľami som sa naozaj bála zimy. Bola som nešťastná z toho, že už nebude agility, nebudeme trénovať, nastane divné obdobie. Mali sme síce canisterapiu, ale ja som chcela Lindu stále učiť niečo nové, baviť sa s ňou. A tu začína rozprávanie o tanci so psom.

Na agility som spoznala veľa nových ľudí. Všetci sú veľmi fajn. Ale s tancom pílila od začiatku uši len jedna. Aďa. S kokrom Amy.

Tanec som dovtedy poznala len z videí pri náhodných potulkách internetom. Teda, zo začiatku boli náhodné. Keď som prvý krát videla Attilu so svojou borderou, nevedela som dýchať. Ešte stále sa mi zatajuje dych, keď mám chuť si ich pozrieť, ale už to nie je až také neznáme. Aďa bola naozaj neodbitná. Mne sa zas páčili tie cirkusantské kúsky, čo vedeli iné psíky. Už ani neviem, čo som skúsila na Linde ako prvé. Ale zdá sa mi, že slalom. Asi aj kvôli agility, aj pre to, že sa mi páči. Aj keď som sa nemala prečo čudovať, bola som šťastná, že to Linda pochopila tak rýchlo. No a ďalej to už šlo samo. Aďa začala s Amy úplne neplánovanie: klasický panáčik pre jedlo v kuchyni...

Koniec agility sezóny stále pokladám za začiatok tanca s Lindou. Tanec je totiž úžasný v tom, že nepotrebujete veľa priestoru a už vôbec kvôli nemu nemusíte nikde cestovať, vykladať kulisy, nie ste závislý od počasia a podobne. Vystačíte si aj vo vlastnej izbe. Na slalom vám aj tak treba zo začiatku len pár krokov, otočka je okolo vlastnej osi psa, takže ak máte izbu aspoň takú širokú, že sa v nej pes bez problémov otočí, nemáte problém. Zo začiatku sa tiež nedoplazíte veľmi ďaleko, na cúvanie je užší priestor ešte aj výhodou. Ak vám už bude priestor vlastnej izby malý, tak stále dosť je chodba v bloku. A v peknom počasí môžete trénovať aj tam, kde sa bežne venčíte.

Aj keď máte k dispozícii len izbu, alebo môžete trénovať v telocvični, stále musíte dodržiavať základné pravidlá trénovania, ktoré platia pre tanec obzvlášť. Ak chcete, aby to vášho psíka bavilo čo najdlhšie, nepresilujte ho. Na začiatok naozaj stačí 5 minút denne a trénovanie ukončite stále hrou. Postupne, keď už budete mať čo opakovať, tak radšej trénujte viac krát denne po 5 minút, ako naraz hodinu. Tanec je pre psíka veľmi náročný na sústredenie. Musí vás vnímať, aby videl, aký povel mu dávate, aby vedel, či robí dobre, alebo zle.

Pri zložitejších prvkov budete musieť určite psíkovi pomôcť manuálne. Nebojte sa toho. Ak ho budete ale súčasne motivovať pamlskom, alebo obľúbenou hračkou, rýchlo pochopí, aký pohyb od neho chcete. A keď sme už pri tej motivácii – tá je gro celého tanca. Psíka nikdy nedonútite otáčať sa na zadných, zacúvať vám medzi nohy, plaziť sa 3 metre bez toho, aby k tomu nebol dostatočne motivovaný. To, či budete používať maškrtu, hračku, alebo čokoľvek iné záleží len od psíka!! Zistite si to o ňom skôr, ako začnete trénovať.

Pri tanci si treba dávať veľký pozor na to, ako rýchlo psíka učíte nové prvky. Ja som na to dosť doplatila. Linduška vedela ľahnúť ešte zo základnej poslušnosti kedykoľvek a kdekoľvek. Ako prvý povel vychádzajúci z tejto polohy bol povel „zdochni“. Proste sa vyvalí na bok. Naučili sme sa to asi za 15 minút. Bolo to krásne. Linda stojí, poviem „zdochni“, a ona sa vyvalí na bok. No kopec srandy proste. Bola som taká nadšená, že hneď druhý deň som ju učila váľať sudy. Tiež východzia poloha „ľahni“, na bok sa vyvaliť už vedela, tak ju trebalo len trošku prekoprcnúť. Tiež to zvládla za okamih. Ale aké bolo moje prekvapenie, že na povel „ľahni“ hneď začala váľať sudy a „zdochni“ zabudla nadobro. Tak som trošku ubrala z entuziazmu a dala si záväzok, že za týždeň ju nenaučím viac, ako jeden prvok. No, snažím sa to dodržať a každému radím, nech sa snaží tiež.

Cez zimu sme sa pretancovali. Aďa medzičasom vyhrala klubovú súťaž a chystá sa do čiech. Ja som ešte stále nenabrala odvahu vystupovať pred publikom. Začala nová agility sezóna, učíme sa ďalšie prvky tanca, občas si sučky závidíme, každá vie niečo iné a nejak inak.

Pri bežnom brázdení internetom som si uvedomila, že na Slovensku nie je žiadna stránka venovaná výhradne tancu. Prišlo mi to nepochopiteľné. Aďu netrebalo dlho prehovárať. Za výdatnej pomoci Sorga máme momentálne jedinú fungujúcu stránku venujúcu sa výhradne tancu so psom. Neustále sa ju snažíme dopĺňať novými cvikmi a nápadmi, ale hlavne sa snažíme zozbierať rady a tipy od skúsenejších tanečníkov. Na stránke máme videa, nie fotografie, ako zvyknú byť inde. Keďže viem o sebe toľko, že je ma ťažko pochopiť keď niečo vysvetľujem, tak mi video pripadá praktickejšie, keby si náhodou niekto nevedel predstaviť postup nácviku. Netrpezlivo čakáme na vznikajúci klub tanca so psom. Ľúto nám je jedine to, že všetko podstatné sa deje v Bratislave. A my sme z Košíc.

Tanec je nádherný psí šport. Je o súhre psa a psovoda, o vzájomnej dôvere a je výsledkom zmysluplne stráveného času. Tanec je úžasný v tom, že sa neobmedzuje na plemeno či veľkosť psa. Je jedno, aký výcvik mal psík predtým. Tanec môže byť len ako spestrenie, respektíve rozšírenie základnej poslušnosti. Nemusíte kvôli trénovaniu nikde chodiť, všetko, čo potrebujete máte doma. Psíka, odmeny a čas. A najkrajšie je to, že psíka to baví, pretože vidí, že to baví vás, že máte radosť a to je zmyslom jeho života.

Erika & Aďa
www.tanecsopsom.com
info@tanecsopsom.com

Českou verzi tohoto článku najdete zde..